|
|
[sci] 2003 V spoločnej tlačovej správe korporácia Celera Genomics Craiga Ventera a konzorcium inštitúcií z Číny, Francúzska, Nemecka, Japonska, Veľkej Británie a USA oznamujú, že snaha The Human Genome projektu o zmapovanie ľudského genómu na úrovni nukleotidov a identifikovať tak všetkých 30-35,000 génov, ktorý obsahuje, bola úspešná, a 99% genómu je sekvencovaného s 99.99% presnosťou.   |
|
|
|
|
|
| [lit] 2002 Florian Cramer a August Highland spúšajú Nettime unstable digest, týždenný výber umeleckých kódových prác, kódovej poézie zbieranej z viacerých mailing listov. |
|
|
|
|
|
[art] 1999 Transgenický projekt Genesis Eduarda Kaca je vystavený po prvýkrát na festivale Ars Electronica v Linzi. Vyvára syntetický gén prekladom vety z biblickej knihy Genesis do morzeovky a následnou konverziou do bázových párov DNA. Veta znie: "Nech èlovek vládne rybám v mori, a vtákom vo vzduchu, a každému živému tvorovi, ktorý sa hýbe na zemi." Gén je zapísaný do baktérií, ktoré potom Kac vystavuje. Úèastníci môžu prostredníctvom webu zapína utrafialové svetlo v galérii, ktoré spôsobuje biologické mutácie v baktérii. Tie menia biblickú vetu v baktérii. |
|
|
|
|
|
[art] 1996 Fotograf Gary Schneider zaèína pracova na sérii fotografií reagujúcich na revoluèné objavy, vyplývajúce z Human Genome Projectu. Spájajúc svoj záujem o autoportrét a biológiu, Schneider sa radí s doktormi a genetikmi, skúma diagnostické a forenzné fotografie, ako aj röntgenové snímky, rádiografy, fotogramy a mikrografy vzoriek rôznych èastí vlastného tela. Inštalácia 14 fotografických prác nazvaná Genetic Self-Portrait je vystavená v Medzinárodnom centre fotografie v roku 2000. |
|
|
|
|
|
| [art] 1992 Výtvarník David Kremers začína začína pracovať s transgenickými baktériami. Pre svoje maľby použije baktérie geneticky upravené na produkciu enzýmov rôznych farieb. V inkubátore kolónie baktérii rastú na čistých akrylových platniach, tvoriac rôzne tvary a farby. V určitom bode sú platne vysušené a zaliate syntetickou živicou. Ak je živica odkrytá, baktérie vo vytváraní diela pokračujú. |
|
|
|
|
|
| [phil] 1979 Jean-Francois Lyotard in Postmodern Condition essay opposes the modern knowledge with the „ignorance“ and apply „functional“ perspective on knowledge in postmodern era, where the knowledge is digitizable (ie clear radio transmission), while noise not digitizable into categories, what puts it outside our systems of data collection / organization / preservation, disrupting orderly flow of knowledge / production (ie disrupted radio signal). |
|
|
|
|
|
| [art] 1970 Kurátor Kynaston McShine otvára v newyorskej MoMA výstavu konceptuálneho umenia Information a Jack Burnham v Židovskom múzeu výstavu Software – Information Technology: Its New Meaning for Art. V rovnakom roku začínajú Beryl Korot, Phyllis Gerhuny a Ira Schneider vydávať video magazín Radical Software. Obidve výstavy s ním spája prístup k umeniu ako forme spracovania informácií (softvér), teda opaku vytvárania tradičných umeleckých objektov (hardvér). |
|
|
|
|
|
| [art] 1965 Matematik a filozof Friedrich Nake vytvorí poèítaèový jazyk Comparter ER 56 a záujem o teóriu pravdepodobnosti, náhodné èísla a diela Hansa Hartunga a Paula Kleeho ho vedie k využitiu jazyka pre vlastné poèítaèové vizuály. |
|
|
|
|
|
| [sci] 1963 Kenneth Knowlton v Bell Labs vytvára prvý špecializovaný počítačový jazyk pre animáciu. Beflix produkuje obrázky v rozlíšení 252 x 184 a 8 stupňoch šedi. Funkcie Beflixu zahŕňajú: kreslenie rovných čiar (z bodov), kreslenie kriviek, kopírovanie plochy, presúvanie plochy, vypĺňanie plochy a lupu. |
|
|
|
|
|
| [sci] 1960 William Fetter produkuje prvé počítačom generované obrazy ľudskej postavy. Ako zamestnanec spoločnosti Boeing sa snaží nájsť spôsob ako nadizajnovať kokpit lietadla. Svoje obrazy nazve počítačovou grafikou. Ľudský model kompletizuje o štyri roky. |
|
|
|
|
|
[sci] 1953 James Watson a Francis Crick rozlúštia molekulárnu štruktúru DNA, a povedia, že DNA -- nie proteín, ako sa doteraz predpokladalo -- je molekulou, ktorá obsahuje gény a počas reprodukcie sa prekombinuváva a samoreplikuje. |
|
|
|
|
|
[snd] 1952 As opposed to minimally redundant Music of Changes, John Cage composes maximally redundant piece 4'33". The premiere is given by David Tudor on August 29 at Woodstock, New York as part of a recital of contemporary piano music. The audience saw him sit at the piano, and lift the lid of the piano. Some time later, without having played any notes, he closed the lid. A while after that, again having played nothing, he lifted the lid. And after a period of time, he closed the lid once more and rose from the piano. The composition consists of only one element repeating itself - silence. |
|
|
|
|
|
| [art] 1936 Fotograf Edward Steichen vystaví tucet rastlín stračej nôžky v podobe neexistujúcej v prírode v newyorskej MoMA. Rastlinu upravil metódou selektívneho kríženia kombinovanej s použitím kolchicínom, ktorý zmenil jej genetický charakter. Transgenické rastliny sú tak vystavené ako umelecké dielo po prvýkrát. |
|
|
|
|
|
| [sci] 1873 Charles Hermite: e (2.71828..) je transcendentálne číslo -- nemôže byť výsledkom žiadneho polynomického výrazu racionálnych čísel. |
|
|
|
|
|
[*] 1843 Ada Lovelace v poznámke G k svojmu anglickému prekladu francúzskej prednášky Louisa Menabreu o analytickom stroji, napísanej pre Charesa Babbageho, opisuje algoritmus, v ktorom stroj produkuje Bernoulliho čísla. Algoritmus sa považuje za vôbec prvý prispôsobený k implementácii na počítači. |
|
|
|
|
|
| [sci] 1737 Leonhard Euler: e (2.71828..) nie je racionálne číslo, takže napríklad nemôže byť vyjadrené ako podiel dvoch celých čísel. |
|
|
|
|
|
[sci] 1200 Fibonacci objaví číselnú sekvenciu úzko súvisiacu so zlatým rezom. |
|
|
|
|
|
| [phil] -360 Plato v práci Timaeus: (číslo dnes známe ako) Phi (1.61803..) je najčastejším vo všetkých matematických vzťahoch a je kľúčom k fyzike vesmíru. |
|
|
|
|
|
| [sci] -560 Pytagoras objaví (číslo dnes známe ako) Phi (1.61803..) pomocou zvuku. |
|
|
|
|
|
[sci] -2000 Babylončania použijú pomer 25/8 (približná hodnota čísla dnes známeho ako π) pre hodnotu pomeru obvodu kružnice k jej priemeru, a pre obsah kružnice s rádiom 1. |
|
|
|
|
|
|
|
| [art] 2003 Florian Cramer and Ulrike Gabriel: Software artists seem to conceive of generative systems not as negation of intentionality, but as balancing of randomness and control. |
|
|
|
|
|
| [art] 2001 Na medzinárodnom festivale mediálneho umenia Transmediale v Berlíne je jedna z hlavných cien po prvýkrát udelená a venovaná čisto softvérovému umeniu. |
|
|
|
|
|
[film] 1998 Poèítaèový fanatik Max vo filme Darrena Aronofského Pi verí, že matematika je skutoèným jazykom prírody a že každá udalos vo svete, akoko¾vek náhodná, zložitým spôsobom nasleduje jednotný poriadok a vzorec. Posadnutos vierou ho vedie k h¾adaniu 216-ciferného èísla, kódu stojaceho za svetovou burzou, teóriou chaosu, kabalistickým "Božím menom" a životom ako takým. |
|
|
|
|
|
[lit] 1995 Mary-Anne Breeze [alias Mez] začína uverejňovať na svojej webstránke kódové básne, používajúc polysemický jazykový systém mezangelle, ktorý vznikol na pomedzí emailových správ, počítačového kódu a internetovej ikonografie. "Mezangellovať znamená brať slová, vety a meniť ich tak, aby bol ich význam rozširovaný a pozdvihovaný nad predvídané a očakávané. Podobným procesom sa do čistého textu vnáša hypertextualita preusporiadávaním a rozsekávaním slov. Mezangellovanie sa snaží rozšíriť tradičné parametre textu cez navrstvené, alternatívne, na kóde založené významy vložené do meta-fonetických interpretácií jazyka." |
|
|
|
|
|
| [sci] 1990 Genestheticist Joe Davis creates the Microvenus icon. He encodes visual icon representing the external female genitalia and an ancient Germanic rune representing the female Earth into binary code and consequently into a 28-bases long DNA molecule. DNA string is incorporated into genom of E. coli bacteria which multiplies and creates billions of copies of genetic representations of Microvenus icon. |
|
|
|
|
|
| [art] 1978 Cascade Herberta Franka je živou transformáciou hudby do obrazu. Zvuky sú konvertované za základe frekvencií do obrázkov s použitím softvéru na Apple II GS. |
|
|
|
|
|
| [art] 1965 V Stuttgarte a New York City sa otvárajú prvé tri výstavy počítačového umenia. Generative Computergrafik otvára vo februári na Technische Hochschule v Stuttgarte Max Bense, kurátormi sú jeho študenti Frieder Nake a Georg Nees. V apríli je spustená výstava Computer-Generated Pictures v newyorskej Howard Wise Gallery, zostavujú jú Michael Noll a Bela Julesz. Nemecká výstava sa v novembri presúva do Galerie Wendelin Niedlich v rovnakom meste. Väčšina prác nepochádza od umelcov, ale od matematikov a programátorov. Prácami sú najmä paralely k dielam konštruktivistov, suprematistov a op-artu. |
|
|
|
|
|
| [sci] 1963 Sketchpad Ivana Sutherlanda je pre užívateľa počítača prvým nástrojom na interaktívne vytváranie obrázkov na obrazovke. |
|
|
|
|
|
[sci] 1961 Marshall Nirenberg objavuje prvý triplet — sekvenciu troch nukleotidových báz DNA, ktoré kódujú jednu z 20 aminokyselín, stavebných jednotiek proteínov. Päť rokov nato je rozšifrovaný celý genetický kód, všetkých 20 aminokyselín. |
|
|
|
|
|
| [sci] 1955 Pierre Teilhard de Chardin v práci Le Phenomene Humain prichádza so všeobecným organizačným princípom pre ako vnútornú štruktúru, tak vonkajšiu interakciu systému. Hovorí, že v evolúcii sa postupne vystriedali tri mechanizmy: 1. štruktúra, 2. kód a 3. inteligencia. 1, litofáza, litogenéza, litosféra, organizačný princíp mŕtvej hmoty, štruktúra systému, umožňujúca a brániaca niektorým možným pohybom a kombináciám, a tým zdokonaľujúca a limitujúca náhodu, povyšujúc evolúciu z chaosu. 2, biofáza, biogenéza, biosféra, organizačný princíp živej hmoty, štrukturačný kód (DNA), v ktorom sú uložené zážitky minulosti, aby organizmy nemuseli "vynachádzať vodu znovu a znovu", a ktorý vytvára evolučný cyklus, umožňujúc častejšie rozmnožovanie a rýchlejší rozvoj a v ktorom je v určitom momente uvedená medzibunková (a medziorganizmová) kombinácia kódov, napr. zážitkov (sexuálne rozmnožovanie), ďalej urýchľujúc evolúciu. 3, noofáza, noogenéza, noosféra, porozumenie ako organizačný princíp mysliacej hmoty, inteligencia, taktiež nazývaná vedomím, komplementárne k inštinktom sa vyvíja schopnosť učiť sa, a vývoj inteligencie sa ďalej rozvíja možnosťami interakcie (komunikácie) začínajúc u hovoreného jazyka, pokračujúc písanou komunikáciou (Gutenberg, knihy, tlač), elektrickou komunikáciou (telefón, rádio, televízia), a internetom. Pri pohľade znútra, na to aby noosféra bola schopná vykonávať svoju funkciu, obsahuje "obraz" nielen existujúcej reality, ale tiež jej zákonov, a najmä jej vývojových možností a praktických spôsobov ako dosiahnuť tento evolučný proces. Okrem toho, "inteligencia", "vedomie" je zdieľané viac a viac komunikujúcimi ľuďmi, ideálne všetkými, podporujúc svoj vlastný vývoj (tak ako sexuálne rozmnožovanie podporuje biogenézu). |
|
|
|
|
|
| [art] 1952 Matematik Ben F Laposky začína vytvárať prvé grafické obrazy generované analógovým počítačom, osciloskopom. Tvorené vzory lúčov nahráva na vysokorýchlostný film, z neho produkuje fotografie, oscilóny. |
|
|
|
|
|
[snd] 1951 John Cage zloží 43-minutovú skladbu pre klavír Music of Changes, v ktorej použije nahodné operácie I Chingu pre vytvorenie schém pre jednotlivé parametre skladby: tempo, dynamiku, zvuky a ticho, trvania a superimpozície. |
|
|
|
|
|
| [sci] 1882 Ferdinand von Lindemann: π (3.14159..) je transcendentálne číslo -- nemôže byť výsledkom žiadneho polynomického výrazu racionálnych čísel. |
|
|
|
|
|
[sci] 1860 Gregor Mendel skríži hrach so žltými a zelenými semenami. Semená prvej generácie potomkov sú vždy žlté. V nasledujúcej generácii je pomer poèyu žltých semien k poètu zelených 3:1. Mendel z toho vyvodí, že dediènos každého znaku je urèený "jednotkami" alebo "faktormi" (dnes nazývanými gény), ktoré sú odovzdávané potomstvu v nezmenenom stave; že jedinec dedí jednu takú jednotku od každého rodièa na každý znak a že znak sa nemusí u jedinca prejavi, a napriek tomu sa odovzdá ïalšej generácii. |
|
|
|
|
|
| [sci] 1761 Johann Heinrich Lambert: π (3.14159..) nie je racionálne číslo, takže napríklad nemôže byť vyjadrené ako podiel dvoch celých čísel. |
|
|
|
|
|
[art] 1509 Leonardo da Vinci vytvára ilustráciu piatich Platónovských telies pre dizertačnú prácu Luca Pacioliho De Divina Proportione. Nazýva ju "sectio aurea," čo v latinčine znamená zlatý rez. |
|
|
|
|
|
[sci] -300 Euklid v práci Elements delí čiaru v bode 0,61803.. na jej extrém a stredovú hodnotu a prichádza s prvou jasnou definíciou (čísla dnes známeho ako) Phi. Tento výrok podnecuje vznik termínu zlatý priemer. Číslo taktiež spája s konštrukciou pentagramu. |
|
|
|
|
|
[*] -450 Grécke poznanie (čísla dnes známeho ako) Phi (1.61803..) má vplyv na stavbu Parthenonu. Je nachádzané v prírode, v štruktúre ulít, veľkosti listov, konárových vzorcoch stromov a stavbe ľudského tela. Gréci veria, že číslo opisuje rozmery priemerných, a teda "ideálnych" telesných čŕt, ako tváre, torza, a proporcií rúk a nôh k veľkosti tela. Phi sa považuje za priaznivé a esteticky príjemné a používa sa v tvorbe aj mimo prírody, ako pomôcka pre verné zobrazovanie človeka v maľbe a soche, tiež vo filozofii, paidei a v architektúre budov a dvorov. |
|
|
|
|
|
[*] -1650 Egypťania použijú (číslo dnes známe ako) Phi pri návrhu pyramíd, napríklad Veľkej Pyramídy v Gize. |
|
|
|
|
