TRANSLAB[4]: ALGORITMUS A KÓD /
III. INFORMAČNÁ ESTETIKA


v polovici 19.st. zaujmú Georgea Booleho hlavne dve čísla: 0 a 1.
a na nich postaví dvojstavovú, binárnu logiku.
áno-nie. pravda-nepravda.
a informácia je následne s nástupom počítačov kódovaná
do binárneho systému, číselnej sústavy.


McLuhan: medium is the message.
podmienkou správy je zmena u recipienta.
a podmienkou zmeny je médium.
if (medium) then (change)
if (change) then (message)
“For the 'message' of any medium or technology is the change of scale or pace or pattern 
that it introduces into human affairs.”
za správu McLuhan považuje nie to, čo je komunikované, ale to, čo spôsobuje zmenu.
zoberme si, keby sa dala vypočítať kvantita správy.

v teórii informácie je množstvo informácie tým väčšie, čím menej bol znak očakávaný.
kvantita informácie je nepriamo úmerná pravdepodobnosti jej výskytu.
miera informácie = entropia (z gr. odvracať). 

vývoj umenia nespočíva v dodržiavaní, ale naopak v používaní pravidiel 
štýlu/smeru/žánru/vlastne dnes už žánrov.


John Dewey: 
fyzické = vypočítateľný poriadok
estetické = nepredvídateľný poriadok

čaro entropie spočíva práve tu.
kvantita informácie je úzko prepojená s jej nepredvídateľnosťou a neočakávateľnosťou.

ak má znak rovnakú pravdepodobnosť výskytu ako znak iný,
je v systéme redundantný, navyše.


skladbu s nulovou redundanciou zložil napríklad John Cage pre klavír.
1951 John Cage zloží 43-minutovú skladbu pre klavír Music of Changes (parafráza Book of Changes), 
v ktorej použije nahodné operácie I Chingu pre vytvorenie schém 
pre jednotlivé parametre skladby: tempo, dynamiku, zvuky a ticho, trvania a superimpozície.
(bola vytvorená na princípe náhody: 
štruktúru skladby generoval hádzaním I Chingových mincí
a výberom tónov podľa rozmiestnenia chýb papiera.)

Cage zložil pre klavír aj skladbu s maximálnou redundanciou.

[na scenu je zavolaný Oliver a skladbu "zahrá"]

Cage nazval skladbu Štyri minúty a tridsaťtri sekúnd ticha pre klavír
(hráč skladbu interpretuje príchodom k nástroju, posadením sa k nemu
na deklarovaný čas, povstaním, úklonom a odchodom z javiska).
Opakovanie ticha zodpovedá 100% redundancii.

Fred Attneave v 1959 pre TI definoval hodnotu prekvapenia 
ako pomer entropie čiastkového znaku k entropii systému.

nápadnosť je potom súčinom hodnoty prekvapenia a relatívnej početnosti znaku v systéme.

Experimentami bolo dokázané, že maximum nápadnosti je pri hodnote
početnosti znaku 0.39, teda pri jeho 39% výskyte.
Napríklad psychologické testy Frankeho s poslucháčmi výtv. škôl dokázali,
že dominantné farby obrazov pokrývajú 40% obrazovej plochy.
o tomto jave sa hovorí ako o efekte maxima,
a v diele sú štylisticky významnými znaky s početnosťou okolo 0.39.

zhodou okolností, presne v tomto bode prerezal úsečku Euklid.

TRANSLAB[4]: IV. ZLATÝ REZ (HTML verzia)