René Magritte tak isto vychádza z predmetnej skútočnosti, nikdy ju však nedeformuje, nedáva jej tvarovo mnohovýznamový charakter. Jeho vnútorný model, ktorý sa nerealizuje s daliovskou precíznosťou žije v inej psychickej rovine. Umelcovi ide najmä o prekvapivé súvislosti; do nich zväzuje reálne, objektívne existujúce predmety. Veľmi často vytvára vo svojich obrazoch „magické hry“ s centrálnou perspektívoualebo dômyselnú asociačnú hru s anatómiou ľudského tela.

Maurice Nadeau, Dejiny Surrealizmu, 10.

Všeobecnú funkciu snívania možno ľahko nájsť. Slúži na to, aby akímsi ukolísaním odvrátilo vonkajšie alebo vnútorné popudy, ktoré podnecujú k prebudeniu, a zabezpečilo tak spánok proti rušeniu. Vonkajší popud je odvrátený pretvoreným výkladom a zapojením do nejakej neškodnej situácie. Ak však hrozí nebezpečenstvo a sen sa stane priveľmi jasný, spiaci ho preruší a zdesene sa prebudí.

Sigmund Freud, O sebe a psychoanalýze, 29.